Dodnes som vďačná môjmu bývalému trénerovi, že vyslovil súhlas v deň konkurzu, aby ma prijali do svojho kolektívu tanečníkov. V bohatom repertoári sme mali okrem sólo a duo choreografií aj kolektívne disco formácie. Po získaní nominácie z majstrovstiev Slovenska sme sa všetci neskrývane tešili. Predovšetkým preto, že nomináciu získala celá naša banda, takže bolo viac než isté, že si počas prvého marcového týždňa užijeme okrem kultúrneho vyžitia aj značnú dávku srandy.
Deň pred odchodom na súťaž sme si v centre voľného času prešli tanečné variácie, zhromaždili kostýmy, zbalili plyšového maskota a samozrejme klubový fotoaparát.
Na parkovisku pri obecnom kine zastavil parádny biely autobus Volvo. Z vysoko umiestnených okien vykúkali konkurenti zo Senice, prvý reprezentačný tím Slovenska a vykrikovali "Močáci vydláci nasednitééé!". Keď sme sa už slávnostne uvelebili na komfortných sedačkách, medzi operadlami sa zjavila vyškerená hlava jedného z našich súperov. Strkal nám do ruky plastovú fľašu. Zahľadela som sa na názov na etikete. Mattoni. Ahá, to je to z reklamy. Kamarátke vedľa mňa som urobila stručnú prednášku, že to práve beží v telke, že je to teraz v móde. Sediacemu za mnou som na otázku, či chcem ochutnať „matonku" prikývla tempom ako kolibrík keď máva krídlami. V hrdle som mala sucho a aspoň sa pochválim, že som už pila tú minerálku z reklamy, ale v momente, keď som dnom fľaše švihla dohora a do úst sa mi valila vlna tekutiny, hrôzou sa mi zvraštila tvár a zastavil dych. Kolega za mnou sa nespútane rehotal a ja som si z brady utierala pravú kvalitne vypálenú slivovicu! Predstave si ten šok, keď čakáte A a dostanete B! Luxusný autobus zastavil v cieli a my s vykrútenými krkmi po spánku v sede sme si obzerali dejisko majstrovstiev Európy belgické mesto Bruggy. Večer na ubytovni sme sa chopili ihiel a nití a poctivo sme prišívali maličké ligotavé flitre na takmer dokončené tanečné kostýmy. Klubová kolegyňa Ivana sa ujala prípravy večere. Po dlhej ceste sme vyhladli. Tréner nás oboznámil s nasledovným programom a zdôraznil nám, že sa máme sústrediť na podanie stopercentného tanečného výkonu. Zrazu zhasli svetlá na celom podlaží. Iba v kúte naďalej chrčal tranzistor na baterky. Ivana pricvikla kábel do toastovača!
V druhý deň pobytu sme mali rozchod po meste. Vybrali sme sa na trhy, ktoré boli roztiahnuté po celom obrovskom námestí. Náš česko-slovenský kamarát, ktorého silnou stránkou rozhodne nebola slovná zásoba cudzích jazykov, ale inak vicemajster sveta v hip hop disciplíne Aďo zaregistroval na chodníku pred nami dve dlhovlasé slečny. V nádeji, že nadviaže známosť, rozbehol sa k nim. Keď ich zočil spredu, až ním seklo a spontánne s ironickým úsmevom im šplechol do tváre svoj chlapský nekompliment: "fuj, ale ste škaredé!", slečny sa usmiali a šli ďalej. Z predošlých výjazdov na svetové šampionáty sme mali skúsenosť, že je tá naša slovenčina v cudzine vlastne veľkou výhodou, pretože v prípade neúspechu na súťaži sme si mohli bez okolkov a nahlas zanadávať na porotu. Samozrejme, bolo dobré poznať medzi nimi bratov Čechov
: - )
Aďo ako vodca, nás naviedol k stánku s cukríkmi. Neváhal a strčil sa pred predavača.
„Plís plís, dajte mi za hrsť cukríkov!", vypleštil na neho oči a dlane nastavil do tvaru misky. Chudák predavač nechápavo zízal, ale intuitívne nasypal do vrecka farebné guľôčky a natrčil ruku. Aďo mu podal bankovky, a keď zbadal výdavok, vyhŕkol: „to je málo!"
V dlani mu ležali dve veľké mince. Predavač sa zhlboka nadýchol a farba tváre pripomínala čerstvo dozretú reďkovku. Celá partia sme stáli za Aďom a chytali sme sa od smiechu za bruchá. Belgičan vzal výdavok a tú istú hodnotu mu vrátil vo viacerých minciach. Až keď Aďo zbadal dlaň plnú mincí, bol spokojný. A s úškrnom dodal chlapíkovi za pultom: „Já vím, že mi nerozumíš, šak ani já tebe nerozumím. Ale mňa neoje**š Karle!"
Ďalší deň bol zasvätený samotnému šampionátu. Ráno ma naši srandychtiví chlapci prekvapili v sprche. Nie priamo v kabínke, ale stačilo, že jeden druhému dali „rabaka" a ja som v momente zmeravela na záblesk foťáka nad dverami sprchovacej kabínky priamo nado mnou! Aj napriek rannému trapasu som spolu s členmi našej skupiny odtancovala choreografiu cez vyraďovacie kolá až do semifinále. Napokon sme aj so Seničanmi skončili pod čiarou na listine postupu do finále. Dostali sme diplom za ôsme miesto a v šatni sme si po verdikte vďačne a pekne po slovensky zanadávali na porotu.
Po príchode domov ma trápila iba jedna vec. Či pani učiteľka z centra voľného času naozaj vystrihla a spálila môj sprchový záber z negatívu...
Foto v článku (spoločná choreografia): M. Blehová
