"Rozmarín som nikde inde a nikdy viac nevidela, len u Vás na chodbe aod poslednej návštevy ubehlo viac ako pätnásť rokov. Ani Ste si neužili radostizo svojej vtedy najmladšej vnučky Majky. Práve sa naučila sedieť v kočíku, keďsme prišli k Vám a povedali Ste jej, že má líčka ako pampúšiky. Začaliprázdniny a augustové horúčavy, ťažko sa Vám dýchalo, mlčky Ste hľadeli nastudňu pred záhradou a vtedy som Vás prvýkrát v živote počula posťažovať sa navlastné zdravie. Nebola som na ten štýl zvyknutá... Veď vždy Ste vcelku rád aveľa rozprávali. Raz o starej mame, ako za mladi tancovala bosá pred biskupom aten jej dal grajciare na nové topánky. Inokedy o našej dedine, keď sa eštevolala Sládečkovce a ako sa zrodil názov Švábska ulica. Vyznali ste sa aj zcitov k okolitým chotárom, kam Ste si chodievali rezať konáre vŕby a vyrábali znich prútené košíky. Prezradili Ste aj zážitok z čias svetovej vojny, keď Nemcirabovali. Ako Vaša rodina žila vo dvore s bohatými susedmi, ktorí nechceliprísť o úrodu a namiesto matracov do skromných postelí mojich prastarýchrodičov napchali vrecia plné obilia, prikryli dekami a Vy i so súrodencami akomalí šarvanci ste na ne políhali. Vojaci dom Vašich chudobných rodičov obišli.Však čo by tam aj našli. Bohatí susedia sa odvďačili značným množstvom úrody.Pamätám si, ako Ste mi dali čítať Fatimské listy. A nahnevaného som Vás videlaiba pri spomienke na králiky, ktoré sa zduli a podochli, lebo im stará mamadala mokrú škuračku.
Poslali Ste ma do záhrady nazbierať do veľkej tašky paradajky.Zbožňovala som tú záhradu.Priam pansky až hrdo sa rozťahovala po celom začiatku Švábskej ulice.Mala som vždy pocit, že je v nej snáď celé spektrum ovocia a zeleniny. Rada somsa strácala v nekonečnom vinohrade a do diaľky vystreľovala malé zelené bobuľkyviniča.
Prehriatym vzduchom sa na sklonku horúceho dňa prehnal malý letný dážď.Večer, keď už sme s Majkou boli doma, prišla k nám Vaša najstaršia dcéra sosmútkom v tvári.
Najlepšia kamarátka Silvia, viete, tá, čo Vás mala v obľube... Pýtalasa, čo mi je. Dnes už nemám ani šajnu, prečo som jej to nepovedala priamo.Vzala som vetvičku a do blata pred našou bránou som ňou napísala - NÁŠSTARÝAPO ZOMREL..."
(úryvok textu v perexe: MC Pepe, foto v perexe: www.ebmanio.com)
- kliknutím na zelené slovo „spomíname" si môžete vypočuťmalý hudobný darček : - )